Mnoho ľudí si mýli chrípku s prechladnutím, avšak chrípka je väčšinou vážne celkové ochorenie. Lekár zvyčajne určuje diagnózu na základe klinických príznakov. Rozlíšiť chrípku od iných respiračných infekcií na základe príznakov však nie je jednoduché. Počas epidémie 60 – 70% pacientov s jasnými príznakmi chrípke podobného ochorenia má vlastne chrípku, zostatok môže trpieť na inú vírusovú infekciu.
Chrípka
Definícia:
Chrípka je infekčné ochorenie, ktoré vyvoláva rýchlo sa šíriaci a premenlivý vírus. Prebieha ako akútne zápalové ochorenie horných dýchacích ciest. Nástup chrípky je náhly, z plného zdravia. Často začína zimnicou, triaškou, bolesťami hlavy a prudko stúpajúcou teplotou na 39 – 40ºC. Chorý má bolesti svalov a kĺbov, suchý, dráždivý kašeľ, pocit sucha a škriabania v hrdle, nádcha začína 1-2 dni po začiatku ochorenia. Ku klinickým príznakom dochádza už v priebehu 1 až 3 dní od infikovania sa. Pokiaľ nevzniknú komplikácie, príznaky po 3 – 5 dňoch odoznejú, k úplnému uzdraveniu dochádza po 2 až 4 týždňoch. Najčastejšie komplikácie chrípky sú zápal priedušiek, zápal stredného ucha, prínosových dutín a zápal pľúc. Komplikácie často vyžadujú hospitalizáciu v nemocnici a u vysoko rizikových osôb (starých ľudí a ľudí trpiacich na chronické ochorenie srdca) môžu spôsobiť až ohrozenie života.
Diagnostika:
Mnoho ľudí si mýli chrípku s prechladnutím, avšak chrípka je väčšinou vážne celkové ochorenie. Lekár zvyčajne určuje diagnózu na základe klinických príznakov. Rozlíšiť chrípku od iných respiračných infekcií na základe príznakov však nie je jednoduché. Počas epidémie 60 – 70% pacientov s jasnými príznakmi chrípke podobného ochorenia má vlastne chrípku, zostatok môže trpieť na inú vírusovú infekciu. Potvrdiť vírus chrípky umožňujú laboratórne testy z výterov hrdla alebo nosa. Taktiež je možné dokázať vzostup protilátok v krvi. Laboratórne testy sa však nerobia u každého chorého.
Prenos:
Vírus chrípky sa šíri predovšetkým vzduchom pri kašlaní a kýchaní najmä v prvých dvoch dňoch ochorenia. Vírus infikuje bunky sliznice dýchacieho traktu a v týchto bunkách sa pomnožuje po 4 až 6 hodinách. Z napadnutej bunky sa uvoľňuje niekoľko tisíc vírusov, ktoré infikujú ďalšie bunky a tie sa pri kašľaní a kýchaní dostávajú do ovzdušia.
Liečba:
Liečba chrípky je v kompetencii klinických lekárov. Ochorenie by sa v žiadnom prípade nemalo prechodiť. Dôležitý je zvýšený príjem tekutín, vitamínov, podávanie antipyretík a samozrejme pokoj na lôžku.
Prevencia:
Prevencia vzniku a šírenia chrípky a chrípke podobných ochorení sa zameriava na zabránenie prenosu vírusov z chorého na zdravého človeka, ako aj na posilnenie celkovej odolnosti organizmu a tiež špecifickej odolnosti proti chrípke. Je potrebné udržiavať sa stále v dobrej fyzickej kondícii najmä správnou životosprávou, dopriať si dostatočnú pohybovú aktivitu (každodenný pobyt na čerstvom vzduchu, cvičenie), otužovanie organizmu. Ďalej je to (najmä v chladnom období) vhodné obliekanie, ktoré môže zabrániť podchladeniu. Keďže sa chrípka prenáša vzduchom dôležité je časté účinné vetranie miestností najmä v školách, škôlkach, upratovanie navlhko. V čase epidémie chrípky je rozumné vyhýbať sa podujatiam, kde je veľká koncentrácia ľudí (kiná, divadlá, diskotéky a pod.). Tí, čo na chrípku ochoreli, by v žiadnom prípade nemali ochorenie podceňovať. Nemali by ochorenie prechodiť, mali by ju vyležať. Z hľadiska ďalšieho šírenia infekcie je veľmi dôležité, aby obmedzili na najnižšiu mieru kontakt s ostatnými ľuďmi počas trvania príznakov ochorenia. Chorí by mali používať papierové vreckovky jednorazovo, po použití ich zahodiť a umyť si ruky.
Očkovanie:
Najefektívnejšou ochranou pred chrípkou je očkovanie. Prvý nárast chrípkových ochorení sa očakáva na základe dlhoročných sledovaní v decembri. To znamená, že očkovanie je najvhodnejšie vykonať v priebehu októbra až novembra, aby sa včas stihli vytvoriť protilátky. Dostatočná ochranná hladina protilátok, ktoré sa vytvárajú postupne, sa dosahuje asi za 14 dní po očkovaní a pretrváva 6 až 12 mesiacov.
Rizikové skupiny osôb, ktoré by mali byť očkované:
• dospelí vo veku 59 rokov a starší, klienti zariadení sociálnych služieb,
• deti od 6 mesiacov do troch rokov veku,
• deti predškolského a školského veku,
• osoby dispenzarizované, o závažnými chronickými ochoreniami dýchacích ciest, srdcovocievneho systému, metabolickými, renálnymi a imunitnými poruchami,
• pracovníci zdravotníckych zariadení a rezortov.
