Miomed » Úvod

Legislatíva

Aktuálna informácia o reálnej potrebe pracovnej zdravotnej služby pre zamestnávateľov a zamestnancov.

Poskytovanie pracovnej zdravotnej služby s prihliadnutím na zmeny v legislatíve platné od 1.1.2012 s prihliadnutím na odborné usmernenie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

Úvod :

Zrušením povinnosti zamestnávateľa zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu (ďalej PZS) pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do kategórie 1 alebo 2, podľa novely zákona č. 120/2006 Z. z. – zákona č. 470/2011, však nie sú týmto, dotknuté povinnosti zamestnávateľa v oblasti ochrany zdravia pri práci, ani jeho zodpovednosť za zabezpečenie ochrany zdravia pri práci pre všetkých zamestnancov. Medzi povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce zo zákona č. 355/2007 Z. z. patrí naďalej hodnotiť zdravotné riziká pri práci, vypracovať posudok o riziku, kategorizovať práce z hľadiska zdravotných rizík, predkladať príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva návrhy na zaradenie prác do kategórie 3 a 4, zabezpečiť posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na prácu a výkon lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci.

Všetci zamestnávatelia, ktorých prioritou je ochrana zdravia ich zamestnancov, môžu naďalej využívať odborné služby zdravotníckych pracovníkov v tímoch PZS, ktorí sa svojou činnosťou významnou mierou  podieľajú na systéme primárnej prevencie poškodenia zdravia zamestnancov pri práci.

Súčasne platná legislatívna situácia:

1, Každý zamestnávateľ je zodpovedný za ochranu zdravia jeho zamestnancov pri práci.

Podľa znenia Zákonníka práce - Zákona 311/2001 Z. z. po novele č. 257/2011 Z. z. z 13. 7. 2011 :

§ 147
Povinnosti zamestnávateľa :
(1) Zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam.
(2) Ďalšie povinnosti zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravuje osobitný zákon.
§ 148 Práva a povinnosti zamestnancov
(1) Zamestnanci majú právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia a o opatreniach na ochranu pred ich účinkami. Zamestnanci sú povinní pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka.
(2) Ďalšie práva a povinnosti zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravuje osobitný zákon.

2, Každý zamestnávateľ má povinnosť zisťovať a sledovať rizikové faktory práce a pracovného prostredia.

Podľa Zákona č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 52 - Povinnosti fyzických osôb -podnikateľov a právnických osôb :

(1) Fyzické osoby - podnikatelia a právnické osoby sú povinné a) plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam podľa § 12 ods. 2 písm. a) až c), e) a g) až m) a ods. 3 až 5 a opatrenia pri mimoriadnych udalostiach podľa § 48 ods. 3 nariadené príslušným orgánom verejného zdravotníctva,

b) predkladať opatrenia a návrhy uvedené v § 13 na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva a do času kladného posúdenia zdržať sa vykonávania posudzovaných opatrení alebo činností,

c) kvalitatívne a kvantitatívne zisťovať zdraviu škodlivé faktory životného prostredia a pracovného prostredia, ktoré používajú pri svojej činnosti alebo ktoré pri ich činnosti vznikajú, a ktorých používanie a prípustné hodnoty sú upravené osobitnými predpismi,34)

d) hodnotiť zdravotné riziká vyplývajúce z expozície faktorom pracovných a životných podmienok podľa osobitných predpisov34) a vypracovať posudok o riziku, ak to ustanovujú osobitné predpisy,34)

e) vypracovať prevádzkový poriadok, ak to ustanovuje tento zákon, a predložiť ho príslušnému orgánu

f) dodržiavať pracovné a technologické postupy, schválený prevádzkový poriadok a správnu výrobnú prax,

g) zabezpečiť primeraný zdravotný dohľad pre zamestnancov s ohľadom na špecifické riziká vrátane rešpektovania špecifických požiadaviek vyplývajúcich z rodových príslušností tak, aby muži a ženy mali rovnakú možnosť výkonu práce.

3. Napriek zmenám v legislatíve, platnej od 1.1.2012 (Zákon č. 470/2011), ktorá priamo neukladá zamestnávateľovi zabezpečiť identifikáciu a hodnotenie rizík poškodenia zdravia pri práci pracovnou zdravotnou službou, tam kde ešte neboli RÚVZ vyhlásené rizikové práce (práce zaradené do 3. alebo 4. kategórie), je zamestnávateľ, na dodržanie vyššie uvedených povinností, na zabezpečenie zdravotného dohľadu pre svojich zamestnancov pri práci, vo vlastnom záujme odkázaný:

• na zabezpečenie zisťovania a hodnotenia rizikových faktorov pri prácach jeho zamestnancov , ktoré zodpovedajú zaradeniu do 2. kategórie prác podľa Zákona č. 355/2007 Z. z. v znení ďalších predpisov !

• na výber odborne kompetentnej zdravotníckej služby, pre zdravotný dohľad nad prácou a pracovným prostredím, ktorú poskytuje v praxi na trhu výhradne - pracovná zdravotná služba.

Vyhľadávanie a kontrola zdravotných rizík pri práci , predovšetkým pri prácach vykonávaných zamestnancami, zodpovedajúcich zaradeniu do 2. kategórie prác, alebo prác na ktoré sa vzťahujú osobitné predpisy, si vyžaduje hodnotenie zdravotného rizika (hodnotenie a posúdenie vystavenia danej škodlivine, charakteristiku rizika a vypracovanie podkladov zdravotníkmi. Ide o odborne - zo zdravotného hľadiska najťažšiu a najzodpovednejšiu časť dohľadu nad rizikovými faktormi poškodenia zdravia pri práci).

Práce zodpovedajúce zaradeniu do 2. kategórie predstavujú, pri ich nedostatočnom zdravotníckom monitorovaní, významný potenciál možnosti ohrozenia zdravia zamestnancov z práce :

· nekontrolovaným vývojom (nedostatočným zabezpečením správnej kategorizácie prác priamo vedúcej k  zvyšovaniu intenzity negatívneho účinku rizikových faktorov na zdravie)

· vznikom závažných chorôb z povolania (napr. choroby z povolania u zamestnancov vykonávajúcich práce so zobrazovacími jednotkami, choroby z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia, alebo choroby z povolania vyvolané potentnými alergénmi z pracovného prostredia)

Uvedené zdravotnícke činnosti pre zamestnávateľov , resp. ich zamestnancov v medzinárodne požadovanom rozsahu a odborne podporenej komplexnej forme ( tímová práca verejných zdravotníkov, lekárov a iných zdravotníckych pracovníkov), na našom trhu v súčasnosti ponúka, u nás už viac rokov etablovaná skúsená, licencovaná zdravotnícka organizácia – pracovná zdravotná služba, ktorá je jedine kompetentná vykonať náležitými zdravotníckymi metodickými postupmi ,zisťovanie a posúdenie zdravotných rizík vznikajúcich pri konkrétne vykonávanej práci.

V praxi to znamená pre každého zodpovedného zamestnávateľa :

Splniť vo vlastnom záujme požiadavku hodnotenia a zaraďovania prác vykonávaných jeho zamestnancami, do skupín zodpovedajúcich kategorizácii prác podľa platnej legislatívy – a to nielen do 3. alebo 4. Kategórie prác, ale aj j do 1. alebo 2. kategórie prác – zabezpečením vstupného zdravotného auditu ním vybranou pracovnou zdravotnou službou.

V prípade zistenia rizikových faktorov poškodenia zdrvia pri práci, na základe vyhotovenia posudku o riziku, je výhradne odborne a legislatívne kompetentná pracovná zdravotná služba schopná dať, kedykoľvek v rámci zdravotného dohľadu nad prácou a pracovným prostredím, zdravotnícky odborne podložené podklady zamestnávateľovi, aby si zamestnávateľ, vo svojom záujme, splnil, zo zákona mu danú základnú povinnosť,( v prípade zistenia nových rizikových faktorov poškodenia zdrvia pri práci, alebo zmien v ich hodnotení), podať návrh na príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva - na zmenu kategorizácie prác.

Nepodľahnúť , pseudoúspornej účelovej , v konečnom dôsledku pre zamestnávateľa ekonomicky, morálne a  z hľadiska pozitívnej personálnej politiky kontraproduktívnym činom , v oblasti ochrany zdravia zamestnancov.

Niektoré doplňujúce odkazy na vyššie uvádzanú, v súčasnosti platnú legislatívu :

355 ZÁKON z 21. júna 2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov.

§ 31

Hodnotenie zdravotných rizík a kategorizácia prác:

(1) Podľa úrovne a charakteru faktorov práce a pracovného prostredia, ktoré môžu ovplyvniť zdravie zamestnancov,

hodnotenia zdravotných rizík a na základe zmien zdravotného stavu zamestnancov sa práce zaraďujú do štyroch kategórií.

(2) Do prvej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých nie je riziko poškodenia zdravia zamestnanca vplyvom práce a pracovného prostredia.

(3) Do druhej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých vzhľadom na riziko nie je predpoklad poškodenia zdravia, najmä

a) práce, pri ktorých faktory práce a pracovného prostredia neprekračujú limity ustanovené osobitnými predpismi, 34)

b) práce, pri ktorých je rizikový faktor práce ionizujúce žiarenie, ak stavebné, technické a organizačné opatrenia zaručujú, že ožiarenie zamestnancov ani pri dlhodobej expozícii neprekročí limity ožiarenia pracovníkov ustanovené osobitným predpisom.38)

(4) Do tretej kategórie sa zaraďujú a) práce, pri ktorých nie je expozícia zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia znížená technickými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu a na zníženie rizika je potrebné vykonať organizačné opatrenia a iné špecifické ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov,

b) práce, pri ktorých je expozícia zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia znížená technickými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu, ale vzájomná kombinácia a pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia môžu poškodiť zdravie,

c) práce, pri ktorých nie sú ustanovené limity, ale expozícia faktorom práce a pracovného prostredia môže u zamestnanca spôsobiť poškodenie zdravia,

d) práce vykonávané v kontrolovanom pásme, pri ktorých vzhľadom na úroveň a premenlivosť radiačných parametrov je na obmedzenie ožiarenia pracovníkov na úroveň limitov ožiarenia nevyhnutné používať osobné ochranné pracovné prostriedky a vykonávať dodatočné technické, organizačné alebo iné špecifické ochranné opatrenia.

(5) Do štvrtej kategórie sa len výnimočne na obmedzený čas, najviac na jeden rok, zaraďujú

a) práce, pri ktorých nie je možné znížiť technickými alebo organizačnými opatreniami expozíciu zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia na úroveň ustanovených limitov, expozícia faktorom práce a pracovného prostredia prekračuje limity, zisťujú sa zdravotné zmeny zamestnancov vo vzťahu k pôsobiacim faktorom a je potrebné vykonať technické opatrenia a iné špecifické ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov,

b) práce, ktoré podľa miery expozície jednotlivým faktorom práce a pracovného prostredia patria do tretej kategórie, ale vzájomná kombinácia faktorov práce a pracovného prostredia zvyšuje riziko poškodenia zdravia,

c) práce vykonávané pri činnostiach vedúcich k ožiareniu, pri ktorých ožiarenie pracovníkov prekračuje limity ožiarenia a takéto ožiarenie kladne posúdil úrad verejného zdravotníctva podľa § 13 ods. 5 písm. a) siedmeho bodu.

(6) Rizikovou prácou je práca zaradená do tretej a štvrtej kategórie.

O zaradení práce do tretej a štvrtej kategórie rozhoduje regionálny úrad verejného zdravotníctva na základe návrhu zamestnávateľa, alebo z vlastného podnetu.

(7) Zamestnávateľ je povinný

a) bezodkladne oznámiť regionálnemu úradu verejného zdravotníctva každú zmenu podmienok výkonu práce, ktorá by mohlamať vplyv na jej zaradenie do príslušnej kategórie,

Doc. MUDr. Ferdinand Krutý

vedúci pracovnej zdravotnej služby Miomed s. r. o.

odborný pracovný lekár a toxikológ